Prečo nespaľovať bioodpad?
Všetky | 15.06.2020
Biologicky rozložiteľný odpad je cenným zdrojom živín pre pôdu, rastliny a v neposlednom rade aj zdravie ľudí. Stále sa však stretávame s tým, že končí na skládkach alebo v spaľovniach. Takéto plytvanie je navyše drahé a má závažné dopady na životné prostredie.
O tom, že bioodpad nepatrí na skládku sme už toho napísali veľa. Spôsobuje klimatické zmeny a zaťažuje rozpočty samospráv aj občanov. Na skládke sa rozkladá bez prístupu vzduchu v neprirodzenom prostredí a vytvára skleníkové plyny. Práve rozklad bioodpadu spôsobuje, že skládky sú jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na svete. Okrem negatívnych dopadov na životné prostredie má vyvážanie bioodpadu, ktorý je súčasťou zmesového komunálneho odpadu, aj zásadný finančný dopad na samosprávy a občanov. Ak má mesto či obec nízku mieru triedenia a v ZKO končí veľa bioodpadu (priemerne 45 %), zvyšujú sa náklady na skládkovanie a aj poplatky za odpady, ktoré platia občania.
Čoraz viac sa otvára téma spaľovania odpadu. Je to cesta aj pre biologicky rozložiteľný odpad?
Bioodpad by nemal končiť ani v spaľovni
Biologicky rozložiteľný odpad ako súčasť ZKO nepatrí ani do spaľovní. Či už je to zelený odpad zo záhrad alebo kuchynský odpad, jeho charakteristickou vlastnosťou je vysoká vlhkosť. V smetných nádobách sa premieša aj s iným odpadom, a tak vytvorí mokrú masu. To výrazne zhoršuje jeho horenie v spaľovni. Bioodpad v komunálnom odpade je preto aj pre spaľovne problém, ktorý môže skomplikovať celé nakladanie s odpadom a zvýšiť náklady.
Viac ako polovicu ZKO tvorí biologicky rozložiteľný odpad – Prečítajte si o analýze odpadov v Krásne nad Kysucou
Spaľovanie a skládkovanie bioodpadu ovplyvňuje aj naše ovzdušie a klímu. V porovnaní s kompostovaním na prevzdušňovanej zakládke v kompostárni sa pri spaľovaní bioodpadu vytvorí viac ako dvojnásobok oxidu uhličitého.
Zdroj: Compost systems GmbH / https://www.compost-systems.com/
Množstvo odpadu, ktorý by sa mohol recyklovať alebo kompostovať skončí na skládke alebo v spaľovni. „V podmienkach Slovenskej republiky považujeme 70-percentnú mieru recyklácie za reálnu. Potvrdzujú to aj analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré Priatelia Zeme – SPZ v posledných rokoch vykonali. Tieto analýzy ukazujú, že v košoch končia vo väčšine recyklovateľné alebo kompostovateľné zložky. Na zvyšok, z ktorého časť je nespáliteľná, nepotrebujeme spaľovne,“ vysvetľuje Moňok. Prioritou je podľa neho „zmeniť myslenie všetkých aktérov odpadového reťazca“.
Podľa Branislava Moňoka, OZ Priatelia Zeme – SPZ je spaľovanie odpadu najdrahší spôsob nakladania s odpadmi „Spaľovne vykazujú hlavne vysoké investičné náklady, čo sa samozrejme musí premietnuť aj do výšky prevádzkových nákladov.“
„Aby boli ekonomicky udržateľné, musia byť navrhnuté na veľkú kapacitu odpadov s kontinuálnou prevádzkou. Návratnosť investície sa pohybuje v desiatkach rokov (viaceré zdroje uvádzajú 20-30 rokov). To v lokalitách so spaľovňami vytvára veľký dopyt po odpadoch a brzdí rozvoj triedeného zberu a recyklácie (o aktivitách na predchádzanie vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie ani nehovorím),“ dopĺňa. Spaľovne podľa Priateľov Zeme – SPZ nezvyšujú potenciálnu mieru recyklácie. „Spálený odpad nie je možné zarátavať do miery recyklácie komunálneho odpadu,“ hovorí Moňok.
Znížte množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa skládkuje alebo spaľuje. Stačí začať s jeho triedením a kompostovaním. Ako na to sa dozviete v našich článkoch alebo vám poradia naši regionálni manažéri.
Čítať viac:
Ako zaviesť zber kuchynského odpadu v meste
Zostaňte informovaní
Každý mesiac vám zašleme newsletter, v ktorom nájdete:
- príklady z regiónov,
- rady pre efektívne odpadové hospodárenie,
- novinky z odpadárskej legislatívy,
- naše najnovšie riešenia a produkty.