Späť na zoznam článkov

V Bruseli sme hovorili o tom, ako je na tom Slovensko so zberom kuchynského odpadu

Aj na Slovensku máme dobré príklady z praxe v oblasti nakladania s kuchynským biologicky rozložiteľným odpadom.

Cieľom stretnutia zástupcov z celej Európy bolo zdieľať rady a usmernenia na plnenie nových povinností, ktoré sa týkajú nakladania s BRKO. Podujatia sa zúčastnili predstavitelia členských krajín, rôzne zainteresované strany i zástupcovia Komisie. Tí predstavili doterajšie skúsenosti a plány týkajúce sa oblasti nakladania s bioodpadom. Zaoberali sa tiež možnosťami jeho zhodnocovania a efektívnym využívaním zdrojov. Na bruselskom workshope sa veľká pozornosť venovala najmä výmene osvedčených postupov.  

Súčasťou programu bola aj naša prezentácia

„Je pre nás veľkou cťou, že sme sa mohli zúčastniť odborného fóra v Bruseli spoločne s odborníkmi zo všetkých členských krajín. Nie len my, ale aj Taliani, či Poliaci dokázali prezentovať dobré príklady z praxe. Verím, že tieto osvedčené rady a skúsenosti pomôžu zaviesť efektívny zber kuchynského odpadu. Navyše, výsledky slovenských samospráv môžu byť inšpiráciou pre iné európske mestá a obce,“ hovorí Martina Gaislová, ktorá nás na tomto významnom fóre zastupovala.

 

Únia chce dôkladné využitie odpadov 

Experti na kuchynské odpady zo všetkých členských krajín sa v Bruseli zaoberali nielen podporou pri zavádzaní súvisiacej legislatívy o odpadoch, ale najmä tým, ako zabezpečiť jej rýchle a presné zavedenie na národnej úrovni. V revízii rámcovej smernice o odpade z roku 2018 sa uvádza, že biologický odpad by sa mal buď separovať a recyklovať pri zdroji, alebo by sa mal zbierať oddelene a nemal by sa miešať s inými druhmi odpadu.  

„To, aby štáty dodržali termín implementácie, do 31. decembra budúceho roku, si bude vyžadovať veľké úsilie,“ zdôrazňuje Európska komisia v informácií o odbornom fóre. Únia vo svojej politike v oblasti odpadov kladie veľký dôraz na zavedenie obehového hospodárstva Európskej zelenej dohody, ale aj iných európskych politík zameraných na využívanie hnojív.  

Európske príklady – Bratislava a Partizánske 

Pred zavedením nového systému zberu realizujeme v samosprávach fyzické analýzy odpadu. Z ich výsledkov vyplýva, že takmer polovicu zo všetkého odpadu tvorí biologický odpad – teda potraviny a zelený odpad. Ešte viac alarmujúce je množstvo odpadu, ktorý by sme vedeli vytriediť. V čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad končí až 80 percent takého odpadu, ktorý vieme znova využiť. 

Aj Bratislava či Partizánske, ktorých výsledky boli v Bruseli prezentované, mali pred zavedením systému podobnú skúsenosť. Vedenia miest stavili na dlhoročné skúsenosti odborníkov, práve z úspešných príkladov európskych samospráv. Dnes sa v Bratislave aj Partizánskom prebieha štandardizovaný proces zberu v domácnostiach, ktoré sú vybavené perforovanými nádobami určenými špeciálne iba na kuchynský odpad. Používajú tiež certifikované kompostovateľné a akceptujú ich aj priemyselné kompostárne a bioplynové stanice.  

Informačná kampaň nie je šprint, ale maratón

Celý systém nie je postavený len na samotnej infraštruktúre. Nevyhnutná je aj komplexná a dlhodobá informačná kampaň. Obyvatelia sa tak dozvedia, aký typ potravín môžu do nových nádob vyhadzovať. Domácnosti do nich triedia zvyšky jedál a pokazené potraviny, odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, vrecká z čajov a usadeniny z kávy. Vždy však záleží na tom, aké zariadenie na zhodnotenie bioodpadu má samospráva k dispozícii alebo vo svojej blízkosti. 

 V Partizánskom sa vďaka dobre nastavenej infraštruktúre a informovanosti obyvateľov podarilo dosiahnuť znečistenie bioodpadu len na úrovni 0,07 percenta. Najčastejšie ľudia vyhodili do hnedých nádob plastové vrecká, v ktorých bol bioodpad, no našiel sa v nich aj papier, vlhčené vreckovky či kovy. V Bratislave dosiahla miera znečistenia bioodpadu necelé percento. Najčastejšie v nich boli veľké kosti, plastové tašky a obaly, či papier a  zelený odpad.  

Prečítajte si tiež rozhovor: S triedením kuchynského odpadu sú spokojní občania aj samospráva 

Aj keď ide o pozitívne výsledky, na Slovensku sú stále samosprávy, ktoré dobre nastavenému odpadovému hospodárstvu nevenujú dostatočnú pozornosť. Ich výsledky sú preto v porovnaní s Bratislavou, Partizánskym či Belušou slabé a so zberom sa stále trápia.

Takéto samosprávy by si mali identifikovať problémové body v ich doterajšom systéme a inšpirovať sa mestami, kde zber funguje. „Ak by sme zhodnotili naše skúsenosti so slovenskými samosprávami a porovnali ich s príkladmi dobrej praxe zo zahraničia, dosahujeme veľmi dobré výsledky. Pre naše mestá a obce by sme odporučili, aby by mali v spolupráci s odborníkmi vypracovaný plán,“ vysvetľuje Martina Gaislová.

 

Nie ste spokojní s fungovaním zberu kuchynského odpadu? Prečítajte si ako to zmeniť

Jeho súčasťou by mala byť analýza aktuálnej situácie a navrhnuté riešenia, aby samospráva dosiahla požadované výsledky. Dôležité je tiež pravidelné monitorovanie zberu a postupné zavedenie systému PAYT – Plať za to, čo vyhodíš. Umožňuje ho aj naša legislatíva a znamená, že obyvatelia platia za odvoz a likvidáciu odpadu podľa objemu nádoby a frekvencii odvozu. Platí totiž, že čím viac odpadu domácnosť vytriedi, tým nižšie sú poplatky za jeho odvoz. 

Začnite s odpadom, ktorého je najviac. Reštartujte triedenie kuchynského odpadu. Ako na to vám poradia naši regionálni manažéri

viac informácií o podujatí: TAIEX-EIR Multi-country Flagship Workshop on biowaste management Brussels – Belgium – 19 – 20 September 2022