Späť na zoznam článkov

Mikrobióm v cykle potravy, pestovania a pôdy, alebo trochu inak o kompostovaní

Naše zdravie je prepojené s pôdou a vypestovanými plodinami jednoduchým a silným spojivom, ktorým je zdravý mikrobióm vo vonkajšom aj vnútornom prostredí. Ako vyzerá toto zdravie a ako ho posilniť? Kompost je možno tým posledným miestom, kde by sme hľadali odpoveď, a predsa…

Článok bol pripravený v spolupráci PhDr. Lucia Baľák Lukáňová, OZ PedaVita, Živá záhrada s.r.o. a konceptu potravnej siete pôdy Soil Food Web Dr. Elaine Ingham, jej viac ako 40-ročných skúseností s obnovou degradovanej pôdy, vlastného štúdia a prvých skúseností autorky na Slovensku.

Vitalitu a imunitu celého mikrobiálneho systému a tým aj našu, vieme jednoducho ovplyvniť práve kompostovaním a spôsobom, akým kompostujeme. 

Aby sme mohli použiť označenia „kompost“ plnohodnotne, potrebujeme najprv vedieť, čo všetko sa za nimi môže skrývať. Nie je totiž kompost ako kompost. Môže to byť blahodarný zdroj živín, na druhej strane však aj akceptovateľne vyzerajúci spracovaný odpad s toxickými látkami.

Ako využiť potenciál kompostu?

Veľkou príležitosťou dnešnej doby, špeciálne na Slovensku, je možnosť začať zhodnocovať odpadové biologicky rozložiteľné materiály kompostovaním. Vďaka tomu zabezpečíme väčšiu diverzitu lokálneho mikrobiómu, ktorý po aplikácii umožní pôde plniť ekologicko-systémové funkcie. Je dôležitý aj pre pestovanie plodín, zdravie životného prostredia, našej potravy a nášho zdravia. Táto príležitosť spočíva v kombinácii dostupnosti nových poznatkov celosvetového výskumu mikrobiómu, šikovnosti slovenských výskumníkov, záujmu poľnohospodárov a legislatívneho rámca kompostovania, ktorý potrebujeme zmeniť a prispôsobiť na odpadovú legislatívu.

Sledujte aktivity OZ PedaVita aj na sociálnych sieťach 

 

Vďaka pokroku v sekvenovaní genómu sme sa za posledných 20 rokov naučili veľa o ľudskom mikrobióme a paralelne získavame nové poznatky o mikrobióme pôdy. Neživá pôda z našich učebníc sa stala prežitkom, na život v pôde sa začíname pozerať ako na kľúčovú zložku operačného systému prírody. Vedci dnes potvrdzujú vyše 40 ročnú skúsenosť regeneratívneho poľnohospodárstva vo svete. Už nie je otázkou či a ako sa starať o mikrobióm a pôdu, ale skôr či a ako rýchlo sme schopní tieto poznatky a skúsenosti aplikovať v praxi aj v slovenskom prostredí. V oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva aktuálne za inými krajinami výrazne zaostávame. Vieme ich dobehnúť, alebo sa stať dokonca vzorom v implementácii systému, ktorý je zameraný na viazanie uhlíka v pôde, zadržiavanie vody v krajine, zvýšenie úrody za súčasnej redukcie pesticídov a anorganických hnojív, zlepšenia biodiverzity fauny a flóry, zlepšenia zdravia rastlín, zvierat aj nás samotných?

To, že vieme viac o pohybe nebeských telies nad našimi hlavami ako o pôde pod nohami tvrdil už Leonardo da Vinci. Možno nás teraz po viac ako 500 rokoch prírodné katastrofy a klimatické zmeny, popísané na 1300 stranách v 6. správe IPCC publikovaného v auguste 2021, zaujmú natoľko, aby sme začali brať kvalitu pôdy konečne vážne. Riešenie máme na dosah ruky v podobe kompostu, bohatého na prospešný mikrobióm. Keď pôdu oživíme, začne opäť plniť systémové funkcie úzko spojené s klímou aj klimatickými zmenami. 

Našim cieľom by mala byť zdravá pôda, ktorá: 

• je plná života s vysokou pôdnou biodiverzitou rôznych druhov baktérií, prospešných húb, prvokov, nematód a pôdnych bezstavovcov. K mikrobiálnej diverzite a biomase pôdy vieme prispieť významne práve kompostovaním, ak cieľavedome zabezpečíme základné podmienky z hľadiska vlhkosti, teploty a zmesi vstupných materiálov,
• je štruktúrovaná, baktérie spájajú drobné čiastočky neživej pôdy do mikroagregátov a tie sú ďalej spojené hubovými vláknami – hýfami – do makroagregátov viditeľných voľným okom. Kvalitným kompostom môžeme pôde dodať nielen rôzne druhy baktérií a húb, ale cielenou aplikáciou mikrobiálne bohatého kompostu alebo extraktu z kompostu môžeme prispieť k rozbitiu zhutnenia pôdy a tým zlepšeniu jej štruktúry,
• viaže vodu, vďaka štruktúre je schopná absorbovať väčšie množstvo zrážok, čím prispieva k predchádzaniu lokálnych záplav. Dochádza k nim po nárazových dažďoch alebo na miestach s degradovanou pôdou žiaľ už pravidelne aj pri bežných zrážkach,
• čistí vodu, napr. naviazaním toxických látok na humínové kyseliny a ich postupným biologickým odbúraním. Humínové látky stoja za ozdravnými účinkami rašelinových zábalov a bahenných kúpeľov používaných od staroveku a kvôli schopnosti viazať mikotoxíny a ťažké kovy, sa začali využívať nielen v krmive pre zvieratá ale aj v humánnej medicíne. Tieto látky sa zvyknú získavať rôznymi spôsobmi vrátane vysoko neekologických z rašeliny a málo sa hovorí o tom, že intenzívne vznikajú počas kompostovania, ak kompostujeme mikrobiálne „správne“,
• viaže atmosférický uhlík a dýcha. Aeróbne prostredie je dôležité pre zdravie pôdneho mikrobiómu, rastlín aj celého ekosystému. Len s prístupom dostatočného množstva kyslíka dokáže pôda doslova „žiť“ a viazať postupne viac a viac uhlíka. Napríklad kým vlákno prospešnej huby obsahuje v rastúcej špičke uhlík k dusíku v pomere približne 5:1, v starších spevnených stenách hubových vlákien sa pomer zvýši na 100:1, 200:1 a viac. Hranica viazania uhlíka do podhubia je málo preskúmaná. Prospešné huby žiaľ likvidujeme vysoko účinne spolu s plesňami fungicídmi aj orbou. Rovnako sme vo veľkej miere zredukovali zdroj hubového inokulátu, akými boli zdravé lesy. Pri kompostovaní môžeme dbať na vhodné vstupné materiály alebo inokuláciu už zrelým hubovým kompostom a potom na podmienky vhodné pre rozvoj húb. Kým bakteriálny kompost vyprodukujeme rýchlo, hubovo dominantný potrebuje čas zrieť. Takýto kompost poznáme veľmi rýchlo, vonia lesom a hodí sa na doplnenie mikrobiómu degradovanej pôde,

• zabezpečuje kolobeh živín trávením a syntézou látok v rozmanitej sieti mikroorganizmov, ktoré enzymaticky uvoľňujú živiny z minerálov a z odumretej organickej hmoty a zároveň neustále produkujú látky a metabolity prospešné pre rast a zdravie rastlín. Sú to tisícky rôznych látok, z ktorých mnohé ešte nepoznáme, nehovoriac o schopnosti synteticky ich vyrobiť a dodať formou hnojiva do pôdy alebo listovej výživy. Predmetom mnohých diskusií a štúdií je vplyv priemyselných hnojív na pokles živín v dopestovaných plodinách o 5 % až 55 %. Bez diskusie však ostáva, že príroda funguje úspešne aj bez priemyselných hnojív, keďže zdravá potravná sieť pôdy automaticky zabezpečí živinovú dostupnosť rastlinám a vedie k bohatosti živín v dopestovanej zelenine, ovocí, či sekundárnych produktoch. Mliečne výrobky a mäso zo zvierat živených tradičnou zelenou stravou preukazujú viac zdraviu prospešných a menej škodlivých látok ako z priemyselného chovu. Práve kvalitným kompostom vieme potravnú sieť pôdy zregenerovať a podľa štúdie na kukurici zredukovať spotrebu hnojív až o 90 %. Analogicky má doplnenie probiotík a prebiotík ozdravný účinok u ľudí.
• reaguje na potreby rastliny. Rastlina posúva pôdnemu mikrobiómu výlučky, tzv. exudáty. Sú výsledkom fotosyntézy a skladajú sa prevažne zo sacharidov s trochou bielkovín pomerom asi ako v bežných koláčoch a tortách. Výmenou za exudáty dostáva rastlina naspäť od mikrobiómu v reálnom čase potrebné živiny. Stromy a iné rastliny na vyššom stupni prirodzenej pôdnej sukcesie uprednostňujú zložením svojich výlučkov huby nad baktériami. Huby totiž paralelne produkujú rôzne enzýmy, čím dokážu zabezpečiť viac rôznych živín naraz. Ak je pôdny život v rovnováhe s rastlinou, mikrobióm v koreňovom systéme presne vie, akú živinu alebo látku treba rastline dodať. Mimo vegetačného obdobia nekŕmia život v pôde exudáty, ale odumretá organická hmota, hlavne uschnuté listy a stonky. Ak sme organickú hmotu z poľa alebo záhrady odniesli, je pre zachovanie dlhodobej úrodnosti pôdy dôležité, aby sme organickú hmotu vhodnou formou, napr. kompostom, vrátili späť. A tým sa cyklus uzatvára. 

Aj keď sme to už spomenuli, nie je to stále celkom zrejmé. Aby bol mikrobióm pôdy zdravý, musíme ho správne kŕmiť a pôdu obrávať šetrne. V dnešnej dobe sa to však nedeje. Chýbajúcim prepojením z hľadiska odpadového hospodárstva je návrat živín z biologicky rozložiteľných látok späť do pôdy. Ako? Jednoducho. Kompostovaním zameraným na obnovu života v pôde.