Späť na zoznam článkov

Prečo je potrebné zaoberať sa kuchynským odpadom?

Významnú časť komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach stále tvorí kuchynský odpad. Otázka plytvania potravinami a produkovania tohto odpadu je pálčivá tak v mestách ako v obciach, v domácnostiach v bytových aj rodinných domoch.

Dôvodov, prečo by sa samosprávy mali týmto odpadom zaoberať je niekoľko:

• Veľké množstvo sa nachádza v nádobách na ZKO – ekonomický aspekt

Desiatky fyzických analýz zloženia ZKO, ktoré sme vykonali preukazujú, že sa v ňom nachádza 20 až 40% kuchynského odpadu. Najmä vo forme odrezkov z ovocia a zeleniny, ale aj zvyšky varenej stravy, nespotrebované či dokonca neotvorené potraviny. Tento odpad by mohol byť vytriedený a zhodnotený. Zvyšuje tak množstvo, ktoré končí na skládke a samospráva pri postupnom raste poplatkov za skládkovanie musí počítať s rastúcimi nákladmi. Čím menej kuchynského odpadu skončí na skládke ako súčasť ZKO, tým menej zaplatí samospráva za jeho skládkovanie.

• Negatívne dopady skládkovania kuchynského odpadu

Okrem ekonomického aspektu má skládkovanie kuchynského odpadu aj negatívne environmentálne dopady. Biologicky rozložiteľný odpad uložený na skládke môže byť veľmi nebezpečný. Jeho rozklad je oveľa dlhší a sprevádzaný negatívnymi prejavmi. Na skládke môžu prebiehať rôzne chemické reakcie s ostatným odpadom, tvoria sa skládkové plyny, ktorých súčasťou je aj metán (skleníkový plyn) a vznikajú škodlivé výluhy zo skládok. 

• Legislatívne výnimky pre zber kuchynského odpadu

V súčasnosti ešte platia na zber kuchynského odpadu legislatívne výnimky, ktoré si môže uplatniť väčšina samospráv. Aktuálne platné výnimky podľa § 81 ods. 21. zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľné kuchynské odpady sa nevzťahuje pre obce:

• a) zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1,
• b) preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov obce kompostuje vlastný odpad,
• c) preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach; uvedená výnimka sa uplatní iba pre túto časť obce alebo
• d) preukáže, že je to ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s týmto biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

V pripravovanej novele zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je navrhované zrušiť bod a), c) a d) a upraviť bod b) na preukázanie, že 100 % obyvateľov obce kompostuje vlastný odpad, uvedená výnimka sa uplatní iba pre tú časť obce, kde je to preukázané.

Zrušenie týchto výnimiek je aj z dôvodu naplnenia recyklačných cieľov smerníc Európskej únie v rámci balíka obehového hospodárstva. Zároveň sa nám nedarí napĺňať ciele odklonu skládkovania BRKO a hrozí, že nesplníme ani cieľ do roku 2020, recyklovať 50% komunálneho odpadu.

Efektívne riešenie pre kuchynský odpad

Plánované zrušenie výnimiek by mohlo byť účinné od roku 2023. Samosprávy by však nemali čakať a na povinnosť by sa mali pripraviť čo najskôr. Efektívnym riešením je vytvoriť systém pohodlného zberu kuchynského odpadu z domácností a jeho následné zhodnotenie v kompostárni, ktorá disponuje hygienizačným zariadením ( napr. hygienizačným kontajnerom alebo kompostovacím boxom).

V tomto roku je avizované aj vyhlásenie výzvy z Operačného projektu Kvalita životného prostredia na získanie nenávratného finančného príspevku určeného na vybudovanie kompostárni. V súvislosti s novelou zákona by túto možnosť malo vyučiť čo najviac samospráv.

Ako funguje profesionálna kompostáreň? Prečítajte si ďalší článok …

Chcete vedieť viac ako riešiť kuchynské odpady vo vašej samospráve? Opýtajte sa regionálneho manažéra vo vašom kraji.