Späť na zoznam článkov

Recyklácia použitých respirátorov sa môže onedlho stať realitou

Rúška a respirátori sa už pre nás stali každodennou realitou. Tie sa však každým dňom sa hromadia via a viac. Kam jednorázové rúška a respirátory patria a môžeme ich vôbec zrecyklovať?

Ochranné pomôcky v súčasnosti môžu predstavovať vážny problém. Každý deň po celom svete vyhadzujeme do odpadkových košov milióny rúšok a respirátorov. Tie však netriedime ako plasty, sklo, papier či BRKO. Kam teda patria? “Pokiaľ ľudia vyhadzujú ochranné rúška, respirátory do zmesovej nádoby na čierny odpad, tak konajú správne a zodpovedne”, hovorí Martina Gaislová. Slovensko doposiaľ nevie ako s týmto druhom odpadu nakladať a recyklovať ho. Treba však brať do úvahy, že také množstvo rúšok má veľký dopad na životné prostredie. “Jeden kus jednorazového rúška má predpokladanú uhlíkovú stopu na úrovni 50 až 60 gramov ekvivalentu CO2„.

Čo sa deje s rúškami po tom, čo ich vyhodíme?

“Pokiaľ sa nachádzate v Bratislave alebo v Košiciach a ich okolí, respirátory ako súčasť ZKO putujú do spaľovne. Tie sú jednoducho a bezpečne zlikvidované. V ostatných častiach Slovenska, čo je žiaľ väčšina územia, odpad putuje na lokálnu skládku”, vysvetľuje Martina Gaislová. 

Vedeli by sme ochranné pomôcky recyklovať aj na Slovensku?

“Dočítala som sa aj o tom, že aj Žilinská univerzita už robí výskum ako by tieto jednorazové rúška mohli byť pridávané do drevených peletiek tak, aby mohli byť potom energeticky zhodnotené”, vysvetľuje Gaislová. Výstupný materiál sa môže neskôr použiť na vykurovanie domácností. Vyrobené peletky je však nutné najprv otestovať, či spĺňajú všetky normy a požiadavky.

Vo svete sa už hľadajú riešenia

S ochrannými pomôckami si iné krajiny poradili po svojom. Vo Francúzsku sa tomuto odpadu dokonca intenzívne venujú. Pomocou mechanickej strojovej linky – drvením, separáciou, ale aj tepelnou úpravou pri 190 až 230°C – dokážu recyklovať až 78-91% hmotnosti odpadu z rúšok a respirátorov. Výsledkom je plastové vlákno, ktoré sa môže použiť pri ďalšej výrobe textilných výrobkov, čím sa podporí udržateľnejšie odpadové hospodárstvo.

Mohlo by vás zaujímať: Chcete vedieť ako prebieha recyklácia rúšok vo Francúzsku? Pozrite si video z mechanickej strojovej linky.

Americký start-up sa vysporiadal s rúškami iným spôsobom. Použité ochranné pomôcky recykluje a tvorí z nich peletky vhodné na výrobu plastových obalov. Týmto spôsobom sa nám môžu jedného dňa vrátiť späť použité rúška v podobe tuby na zubnú pastu alebo obal na šampón. V Kanade sa naopak rozhodli použiť polypropylén v rúškach ako izolačný materiál na zateplenie domov a bytov. 

Aj austrálski výskumníci chcú z použitých ochranných pomôcok využiť maximum. Respirátory a rúška nechcú spaľovať, nie to ešte skládkovať. Efektívnym spracovaním a v správnom pomere plánujú použiť chirurgické rúška ako plnivo v stavebnom recyklovanom betónovom agregáte. Na predstavu, jeden kilometer austrálskych dialnich by mohol v budúcnosti obsahovať až 3 milióny rúšok a respirátorov. 

Článok vznikol na základe rozhovoru, ktorý poskytla Martina Gaislová, generálna riaditeľka JRK Slovensko pre rádio Expres.