Späť na zoznam článkov

Triedenie odpadu od dverí úspešne zaviedli aj v rumumskej obci s rómskym obyvateľstvom

Pre rumunské obce nie je typická vysoká miera triedenia a už vôbec nie separovanie od dverí. Starostovi obce Sălacea v župe Bihor sa to však podarilo. Obec s niečo viac ako tritisíc obyvateľmi, neďaleko rumunsko-maďarských hraníc začala reformu odpadového hospodárstva v roku 2018.

Starosta Béla Horváth v rozhovore spomína, že podmienky na separovaný zber boli tak, ako v iných dedinách Rumunska veľmi zlé. V tomto období triedilo odpad asi 8% obyvateľov a len 1% odpadu bolo možné použiť na recykláciu.

Avšak vďaka spolupráci so spoločnosťou Zero Waste Romania a miestnym a regionálnym spoločnostiam zaoberajúcich sa zberom a spracovaním odpadu (Eco Bihor a Ave Bihor) bolo možné do troch mesiacov zozbierať 60 % triedeného odpadu obyvateľov. Ďalším cieľom bolo, aby sa odpad zbieral do špeciálnych košov a vriec. Na recykláciu by mohlo ísť až 40 % vytriedeného odpadu.

Inšpiráciu našli v Taliansku. Podstatný rozdiel bol však vo financovaní systému, keďže v Taliansku občania platia neporovnateľné poplatky za odpad v porovnaní s Rumunmi.

Informačná kampaň v školách aj kostole

Nedali sa však odradiť a chceli to vyskúšať. Starosta sa s predstaviteľmi obce pustil do rozsiahlej informačnej kampane. Zapojili do nej školy a dokonca aj v kostole vyhlasovali informácie o triedenom zbere.

Béla Horváth, aj napriek svojmu mladému veku, pôsobí ako starosta už tretie volebné obdobie (bol zvolený v roku 2012, ako dvadsať štyri ročný). Spolu s zamestnancami obce mali plné ruky práce s vysvetľovaním nového systému. No už po týždni aktivít sa triedenie zvýšilo o 30 % a ľudia to začali brať vážne. Ak sa občania nesprávali podľa pravidiel, obec rozdávala pokuty vo výške 600 lei (približne 123 eur). Motiváciou bolo odpustenie polovice sumy, ak bude zaplatená včas. V roku 2019 ich udelili len 25.

Veľa ľudí odpad spaľovalo či odnášalo na hranice. Keď sme oznámili náš zámer, triediť 75 % odpadu, boli skeptickí a tvrdili, že sa to nedá a nech sa radšej zameriame na riešenie nezamestnanosti.

Podľa Horvátha sa osvedčila aj spolupráca so školami. V triedach rozmiestnili koše na triedený odpad. Deťom vysvetľovali ako triediť a prečo je to dôležité. Školáci sa navzájom sledovali a dávali pozor, aby sa triedilo správne. Ako najväčší prínos však hodnotia to, že toto správanie deti preniesli aj domov a triedenie vyžadovali od svojich rodičov.

Zapojili aj rómsku komunitu

Ďalšou výzvou, ktorej čelia aj mnohé slovenské samosprávy je rôznorodé zloženie obyvateľstva. V Sălacea je 85 % obyvateľov Maďarov a 15% Rómov. Aj v tomto prípade využili spoluprácu so školou a s rómskou komunitou začali spolupracovať prostredníctvom výchovy detí. Nádoby na triedený odpad dokonca označili vo všetkých troch jazykoch – rumunčine, maďarčine a rómčine.

Miestna rómska komunita bola do iniciatívy zapojená aj prostredníctvom detí. Dali im za úlohu vyzbierať plastové fľaše a plechovky určené na recykláciu. Za odmenu dostávali v lete zmrzlinu a v zime čokoládu. Obyvateľom osád sa rýchlo zapáčil poriadok, ktorý deti urobili. Samospráva im tiež vysvetlila, že vďaka tejto aktivite deti môžu naučiť, že musia niečo urobiť, aby dostali plat, čo môže byť veľmi dôležité pre rozvoj ich ďalších návykov v dospelosti.

Kde nefungovali upozornenia, rozdávali pokuty

Neochota triediť odpad bola však aj u nerómskeho obyvateľstva. Niektorí boli ochotní zaplatiť radšej vyššie poplatky (10 lei mesačne, cca 2,05 eura). Tvrdili, že nemajú žiadny odpad a podobne. Starosta sa však vynašiel a pýtal sa ich, či chodia do obchodu a akým spôsobom si odtiaľ odnášajú napríklad cukor či ocot. Či to nosia v ruke alebo si to dajú vysypať rovno do tašky. Občania boli schopní chodiť po obci a vyhadzovať odpady do cudzích nádob, len aby sa vyhli poplatkom. Jedinou možnosťou ako zatočiť s občanmi, ktorí tvorili čierne skládky alebo odpad zakopávali, bolo rozdávanie pokút.

65 % miera triedenia a triedenie od dverí

V Sălacea zaviedli triedenie piatich druhov odpadu: sklo, plasty, kov, papier a osobitne biologicky rozložiteľný odpad a zmesový komunálny odpad. Vďaka tomu sa zvýšil podiel a čistota papiera, ktorý je vhodný na recykláciu. Zároveň vytriedený bioodpad neobsahuje nečistoty, ktoré by mohli ohroziť kvalitu výsledného kompostu.

Bioodpad zbierajú do menších vetraných košov s papierovými vreckami. Starosta zdôrazňuje to, že odpad v nich presne a nebude zapáchať, ako keď je súčasťou zmesového komunálneho odpadu. Vytriedený odpad sa odváža na spracovanie do neďalekej kompostárne.

Vďaka zmene nádob na odpad a intenzívnej informačnej kampani sa zmenila mentalita obyvateľov. V roku 2017 skončilo na skládke 330 ton odpadu, o rok neskôr to bolo už len 50 ton. V súčasnosti sú schopní vytriediť už 65 % odpadu a 45 % je možné ďalej recyklovať. Množstvo a čistota vytriedeného odpadu sa krok za krokom zlepšuje.

AK TOTO ČÍTAŠ, MÁŠ U MŇA ODMENU, POŠLI MI SPRÁVU NA SKYPE. SAMOZREJME ČLÁNOK DOČITAJ 😉 

Analýza odpadu dopadla podobne ako v slovenských obciach

Pred začiatkom projektu urobili v obci analýzu komunálneho odpadu, ktorá preukázala, že až 50% odpadu na skládke nemuselo skončiť. Zriadili tiež zberný dvor, kde ľudia môžu doniesť starý nábytok č stavebný odpad, a prípadne si vybrať ak niečo z toho čo iný nepotrebuje sa im hodí. Najväčší prínos zberného dvora je to, že odpad ktorý tu končí sa už neobjavuje za hranicou obce na čiernych skládkach.

Pochvaľujú si aj prechod z 120 litrových nádob na 40 litrové. Občania si tak rozmyslia, či do nádoby dajú kamene. Nechcú si nádobu poškodiť a zároveň sa takéto nádoby prenášajú ťažšie ako okrúhle 120 litrové nádoby na kolieskach.

Aké sú plány do budúcna?

Robíme to pre naše deti a ďalšie generácie. Nechceme im kupovať lieky. Chceme im zachovať čistú pitnú vodu, poľnohospodársku pôdu a vzduch. Samospráva je inšpiráciou aj pre ďalšie mestá a obce v regióne.

Horváth chce ešte zlepšiť doterajšie výsledky. Cieľom je až 80% úroveň triedenia a 70 % podiel recyklácie. Aj posledné 120 litrové nádoby na sklo plánujú vymeniť za menšie a zbierať ich častejšie. V duchu „zero waste“ by chcel, aby občania tvorili čo najmenej odpadu a uvedomovali si to už pri nakupovaní. Aby nekupovali zbytočné obaly a podporovali lokálnych výrobcov.

Zdroj: https://think.transindex.ro/?cikk=28847&megiscsak_lehetseges_az_ermelleki_szalacson_sikerul_teljesiteni_az_eus_elvarasokat_a_hulladekgyujtes_teren